Tomáš Boroš a Ivan Šiller: Náš prvý webinár bol ťažký a krásny

« Novinky

Stretnutia s hudbou – Pentapolitanu, ktoré sa odohrali 16. októbra v Sabinove, si Tomáš Boroš a Ivan Šiller budú pamätať ešte dlho.

 

Klavírny seminár pre učiteľov a učiteľky miestnej Základnej umeleckej školy sa po najnovších protepidemických opatreniach z noci na ráno zmenil na klavírny webinár. Lektorská dvojica sa tak rekordne rýchlo musela naučiť pracovať s piatimi kamerami, prepínať monitory, komunikovať súčasne s réžiou, účastníkmi seminára a prostredníctvom aplikácie Slido aj s publikom na facebooku. Živé vysielanie prebehlo hladko a vo finále zavládla eufória. Uplynuli dva týždne, pozrime sa na premiérový webinár bližšie. 

 

Pred rokom vám učiteľ na ZUŠ v Lipanoch navrhol, aby počas seminára kamera snímala vaše ruky na klaviatúre. V októbri 2020 sa jeho nápad stal realitou. Ako vnímate túto novinku?

 

Tomáš Boroš: Spočiatku som si myslel, že streamovanie semináru je skôr z núdze cnosť. Bolo mi sympatické Ivanovo odhodlanie pružne reagovať na obmedzenia, nevzdávať sa a hľadať cesty. Rozhodne som však nepredpokladal, že takto sprostredkovaný seminár môže priniesť v niektorých ohľadoch dokonca kvalitnejší transfer mojich metód ako v prípade priameho kontaktu s účastníkmi. Ide najmä o detailné snímanie toho, čo sa deje na klavíri, a to z rôznych uhlov, presne podľa návrhu učiteľa z Lipian, ale aj snímanie nôt a obrázkov na celú obrazovku.

 

Na druhej strane – bez učiteľov, ktorí boli priamo v sále prítomní a priamo pracovali s nami pri klavíri, by to bolo náročné. Takže som nadšený z nových možností, na priamy kontakt s učiteľom a dieťaťom však rozhodne nerezignujem. Ukazuje sa, že kombinácia jednej i druhej možnosti je to optimum.   

 

Ivan, počas prvej pandemickej vlny ste boli k online podujatiam skeptický. Po Sabinove ste neskrývali nadšenie – kedy nastal zlom? 

 

Ivan Šiller: Zlom nastal v momente, keď som sa online eventov prestal báť, resp. boli sme prinútení adaptovať sa. A to navyše veľmi rýchlo, zo dňa na deň. Tesne pred seminárom som sa musel ešte naučiť, ako rýchlo prepínať monitory, prezentácie a popritom sledovať celkový priebeh seminára. Bola to však výborná skúsenosť a momentálne sme už v štádiu prípravy dvojdňového webinára pre učiteľov hudby.

 

Mali ste pred vaším premiérovým webinárom trému či dokonca strach?

 

Tomáš Boroš: Tréma, obavy, strach boli u mňa porovnateľné s tými, ktoré mám pri klasických seminároch priameho kontaktu. Preto, lebo to nové – onlineovo-streamovacie nebolo na mne, ale na technike, a hlavne tých, ktorí ju obsluhovali. Ale aj na Ivanovi, ktorý sa rozhodol robiť réžiu obrázkov.

 

Ivan Šiller: Počas webinára som spolu s Jurajom Berátsom sledoval aj celkovú vizuálnu dramaturgiu, teda ako dlho majú byť jednotlivé notové ukážky videné na monitore a kedy sa má kamera posunúť napríklad na klaviatúru alebo na Tomáša.  Na jar sme pripravili niekoľko krátkych videí s mojimi deťmi a tiež niekoľko relácií pre RTVS. Z týchto predošlých skúseností sme sa trošku vzdelali aj v tom, ako robiť kvalitnú vizuálnu réžiu. Pomáha nám v tom naša kamarátka Daňa Rusnoková, ktorá tvorí dokumentárne filmy.

 

Aký je to pocit prihovárať sa a vysvetľovať metodické postupy publiku, ktoré nevidíte?

 

Tomáš Boroš: Pomohli nám učitelia, ktorí boli prítomní priamo v sále a ktorým som sa prihováral z očí do očí. V budúcnosti plánujeme účastníkov premietať na plátno a prihovárať sa priamo im, takže aj v online priestore sa budeme môcť vzájomne vidieť a počuť. Funguje však aj predstava príjemcu, stačí si doplniť obrázok z nejakého minulého semináru, ktorých sme priamo, mimo online priestoru, zažili veru dosť. Aj keď v sále nikto nie je, nikdy nehovoríme sami pre seba, vždy je tam v podvedomí živý adresát, ktorý nás sleduje preto, lebo má o to záujem. 

 

Ivan Šiller: S Tomášom veľa nahrávame rôznu hudbu pre Rádio Devín. Online prenosy mi veľmi pripomínajú tvorbu živej nahrávky, bez možnosti opraviť chybu. Musíme byť lepšie pripravení a nemáme až takú možnosť improvizovať a spoliehať sa na reakcie publika. Navyše niekde v podvedomí myslíme aj na to, podobne ako pri nahrávkach pre rozhlas alebo nahrávkach pre rôzne hudobné vydavateľstvá, že seminár sa archivuje, ostáva zaznamenaný. Zodpovednosť je predsa len trošku väčšia.

 

 

Čo bolo na celom webinári najťažšie?

 

Ivan Šiller: Uvedomili sme si, že keď ho chceme pripraviť úplne podľa našich predstáv, potrebujeme deň pred tým generálku, na ktorej si prejdeme každý detail s kameramanmi a so zvukárom, pričom ideálne by bolo mať aj režiséra. To je však už nákladná produkcia nielen z časového, ale aj finančného a logistického hľadiska.  Napriek tomu sa budeme snažiť naše webináre neustále zlepšovať.

 

Tomáš Boroš: Sme jednoznačne spomienkoví optimisti, takže máme tendenciu odpovedať, že nič nebolo ťažké, bol to krásny zážitok, čo je aj pravda. Keď sa však nad tým zamyslím, v skutočnosti to veru jednoduché nebolo. Najťažšia bola príprava – rozmiestniť techniku, dohodnúť priestory pohybu, prejsť celý seminár – zaberie to veľa času, ktorý je dlhší ako samotný stream. Človek je tak trochu unavený už pred začiatkom. A po skončení, keď opadne adrenalín, príde to pravé vyčerpanie.

 

Živé vysielanie sa nezaobíde bez rôznych kiksov. Stalo sa niečo nechcené aj vám?

 

Ivan Šiller: Pár minút pred začiatkom nám nešiel internet. Školský internet zrazu prestal fungovať a Tibor Stugel, ktorý mal celý prenos pod palcom, úplne zbledol, že vlastne nemôžeme začať. Nakoniec to vyriešil a začali sme načas.

 

Tomáš Boroš: Boli to skôr mierne lapsusy: veľmi dôležitú kameru, ktorá snímala klaviatúru zhora, som počas toho, ako jedna z účastníčiek hrala Skladačky, celú zakryl svojím chrbátom. Čiže v tej chvíli nebolo dôležité dianie na klaviatúre, ale vzor mojej košele na celú obrazovku. Až mávanie z réžie, aby som uhol, pomohlo, bola to, našťastie, iba chvíľa. Počas prezentácie zbierky Situácie som zasa pri hre na zvonkohru ukončil glissando až vrazením do stojanu kamery. Bolo to glissando, ako má byť – až sa obraz triasol. 

 

Máte nejaké zhrnutie či pointu? 

 

Tomáš Boroš: Som vďačný za to, že aj vo svojom pokročilom veku čelím stále novým výzvam a učím sa nové veci.

 

Ivan Šiller: Ja som tiež vďačný za to, že v menej pokročilom veku ako Tomáš čelím novým  výzvam. Počas posledného roka vlastne neustále.

 

Za čas a odpovede ďakuje Katarína Uhrová

 

Informácie o aktuálnych seminároch a webinároch sú priebežne zverejňované na stránkach newmusicforkids a in-music.sk.

 

Projekt Stretnutia s hudbou – Pentapolitana z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia.