Recenzie

“Predstavenie CAGE_112 bolo inšpiratívnym príkladom interdisciplinárnej spolupráce, ktorá dokázala priblížiť Cageovu filozofiu širokému publiku. Vysoká kvalita účinkujúcich a dôraz na detaily vytvorili zážitok, ktorý bude v pamäti návštevníkov rezonovať ešte dlho.”

“Interpretácia celého ansámblu, ako aj sólistu Ivana Šillera, je suverénna, zvuk čistý a plný. Samého ma prekvapilo, že ide o nahrávku z koncertu – hráči majú za takto kvalitné živé predvedenie skladieb môj obdiv.”

“Skvelý a precízny výkon”

“Slovom, samé lahôdky pre uši, klavírny koncert pre fajnšmekrov. VENI má na konte celý rad pozoruhodných koncertných projektov, ktoré priniesli kvalitné hudobné impulzy, zdravú konfrontáciu, ako aj radosť z pozitívnych ohlasov na strane publika. “

“Táto nahrávka si zaslúži miesto nielen v zbierke milovníkov vážnej hudby, ale aj v historickej pamäti Slovenska. Interpretácia Ivana Šillera je brilantná a poukazuje nielen na jeho technickú zdatnosť, ale aj hlboké chápanie významu skladby v rámci širšieho hudobného a spoločenského kontextu.”

“Ivan Šiller tejto hlbokej meditácii nad stratou blízkeho človeka prepožičal ideálnu podobu, jeho dikcia je absolútne zrozumiteľná, klavírny tón mäkký a zvonivý, no v potrebných momentoch aj dostatočne adresný”

“Spôsob artikulácie a zafarbenie tónu po niekoľkých sekundách prezrádzajú prítomnosť Ivana Šillera, Davida Danela a Ronalda Šebestu. Tri výrazné osobnosti spoločne meditujú, spoločne dýchajú a súznejú v absolútnej odovzdanosti krehkej hudbe Adriána Demoča.”

„Výber z netradičnej a málo hrávanej zbierky v rukách agilných interpretov, sopranistky Helgy Vargy Bachovej a klaviristu Ivana Šillera, bol (čo sa umeleckej kvality týka) takpovediac odsúdený na úspech. Musím priznať, že som ju pri tejto príležitosti počul spievať repertoár takéhoto charakteru po prvý krát – a zhostila sa ho naozaj majstrovsky. Extenzívna príprava priniesla ovocie aj vo forme vnímavej synergickej spolupráce s klaviristom, ktorý podal nemenej precízny výkon.“

„Zaujímavým intermezzom je komorné dielo Ex nihilo pre soprán, klarinet (resp. basklarinet), husle, cimbal a klavír, napísané pre súbor Ensemble Ricercata. Ženský hlas (Helga Varga Bach) je ústredným elementom spievajúcim jediné hebrejské slovo – bárá – naznačujúce stvorenie z ničoho. Stvorenie je drámou a dialógom prudkých kontrastov, voľba nástojčivých rytmických štruktúr a disonancií, ale aj zvukových kombinácií netradične obsadeného ansámblu prezrádzajú, do akej miery dokáže absolútna koncentrácia na jedinú tému, jediné slovo, stimulovať Borzíkovú predstavivosť.“

„- Zvuky sú tu, aby obklopili ticho. – Týmito slovami estónskeho skladateľa Arva Pärta by sa dala priliehavo opísať kompozičná filozofia navigujúca Adriána Demoča pri písaní jeho vlastných partitúr. Slovenský autor priznal, že v súkromnom živote čoraz viac vyhľadáva ticho. Táto tendencia sa odzrkadľuje aj v jeho tvorivom počínaní.Dve z Demočových najnovších kompozícií, ktoré odzneli na koncerte projektu Ensemble Ricercatav Slovenskom rozhlase, to iba potvrdzujú. Na dotvorenie atmosféry a za účelom vyhnúť sa vonkajšiemu rozptýleniu sa trojica interpretov – klavirista Ivan Šiller, huslista David Danel a klarinetista Ronald Šebesta – rozhodla Demočove diela interpretovať v takmer úplnej tme. Každý z troch účinkujúcich hudobníkov má bohaté skúsenosti s interpretáciou rôznych druhov súčasnej vážnej hudby a spoločný pohyb homofonickou faktúrou si doslova užívali. Pridanou hodnotou bola farebná paleta, zároveň pestrá i konzistentná v celom priebehu vystúpenia.”

„Občianske združenie InMusic, ktorého ústredným aktérom je klavirista Ivan Šiller, rozšírilo svoje organizačné a vydavateľské aktivity o ďalší projekt. Je ním nový festival Piano Days sústredený na prezentáciu adeptov klavírneho umenia najmä mladej a mladšej strednej generácie na Slovensku. Načasovanie na koniec pandemického lockdownu (16.–24. apríla; vrátane sprievodných podujatí), v čase presýtenosti publika online podujatiami sa zdalo ako veľmi odvážne, no vyplatilo sa, viaceré z vystúpení zaznamenali veľmi slušný počet prehratí.”

„Album Ivan Šiller – Lasciar Sonare (InMusic) je poctou pianistike 20. storočia. Skladby reprezentujú unikátnu zbierku klavírnych tendencií; okrem koncertného zážitku s kvalitným bookletovým textom je to aj náučná cesta „od minimalizmu k maximalizmu“ s hudbou Philipa Glassa, Martina Burlasa, Györgya Ligetiho a Valentina Silvestrova. V podaní Ivana Šillera ide o – povedané jeho slovami – prechod do inej dimenzie, ako pri prekročení rýchlosti svetla. Aj etudy, aj bagately, aj uspávanka aj koľajnice…”

„Posluch tejto nahrávky človeka prenáša do prítomnosti samotného interpreta. Obzvlášť, keď je to takýto intímny klavírny recitál. Vyskytnúť sa v bezprostrednej prítomnosti tohto interpreta je veľmi príjemné a zároveň na tej najvyššej kvalitatívnej úrovni.” 

„Nahrávok s ranými opusmi amerického skladateľa Philipa Glassa nenájdeme mnoho. S tým, ako ich stvárnili slovenskí umelci zoskupení okolo Ivana Šillera a Fera Királya, bol po koncerte v Košiciach nesmierne spokojný sám autor a vďaka tomu ich mohla Hevhetia (v spolupráci s Glassovým vydavateľstvom) ponúknuť. Podmanivosť „hardcore minimalu“ dvoch elektrických organov (v jednom prípade podporených viacčlenným ansámblom) je skutočne omračujúca a dizajn exkluzívneho trojdiskového boxu nádherne korešponduje s hudobným obsahom.“

„Veľkými pridanými hodnotami publikácie sú grafické spracovanie a ilustrácie (Han Illustration), texty s príbehmi, prihovárajúce sa náležitým jazykom k tým najmladším (z pera Jany Vargovej, Jozefa Luptáka, Vladimíra Bokesa, Daniela Heviera a iných), ako aj vynikajúca CD nahrávka v interpretácii Ivana Šillera. Takýmto spôsobom môže Vargova hudba prenikať do hudobného sveta najmladších skutočne už ‚všetkými informačnými kanálmi‘.“

Ivan Šiller: „Do-it-yourself je viac-menej cesta pre všetkých aktívnych umelcov. Bola aj pre Mozarta aj pre Reicha. Niekedy mám pocit, že až príliš nepozorne čítame dejiny hudby. Mozart svoje opery sám produkoval, Reich musel založiť vlastný ansámbel, keď chcel, aby sa jeho hudba hrala (a aby sa hrala dobre). Na Slovensku sú najaktívnejší tí umelci, ktorí sa zároveň podieľajú aj na organizovaní. To isté platí nielen pre Slovensko, ale pre väčšinu umelcov na svete.“

„Ivan Šiller vhodne a veľmi zaujímavo prepája tvorbu slovenského skladateľa s dielami trojice zahraničných. Ústrednou je interpretácia dvoch minimalistických, pokojných až introvertných skladieb slovenského skladateľa Martina Burlasa. Okolo nich Ivan Šiller vystaval celú dramaturgiu s dvoma interpretačne náročnými etudami Philipa Glassa, ironickou kompozíciou troch Bagatel Györgya Ligetiho a triom sentimentálnych Bagatel Valentina Silvestrova. Popri kvalitnej interpretácii či solídnej dramaturgii má táto nahrávka aj ďalšiu pridanú hodnotu – autenticitu živého záznamu. Horúci kandidát na víťaza.”

„Album možno počúvať dvojakým spôsobom. Možno k nemu pristúpiť ako k čistej hudbe bez akýchkoľvek asociácií a nechať sa unášať jej ľubozvučným tokom. V tomto prípade bude poslucháč bohato odmenený.“

„Ďalším dôležitým momentom bola spolupráca so slovenským súborom Ensemble Ricercata, ktorý premiéroval skladbu Ma fin est mon commencement. To, že moja skladba zaznela na domácej pôde, má pre mňa naozaj veľký význam. Hudobníci podali skvelý výkon, za ktorý som im nesmierne vďačný.“

Ivan Šiller: „Marián Varga je výnimočný fúziou rockovej a vážnej hudby. Neviem, či na Slovensku ešte máme skladateľa, ktorému sa to podarilo. Výnimočná je aj jeho hra na Hammond organe. Dočítal som sa, že to bola skôr z núdze cnosť. Marián mal rád klavír, no vedel, že ťažko nájde na Slovensku v koncertnej sále naladený klavír. Platí to dodnes.“

„Finále nahrávky je zároveň i jejím vrcholem – dnes už legendární Aus den sieben Tagen Karlheinze Stockhausena, soubor textových návodů zen-buddhistického charakteru, vzniklých během revolučních květnových dní roku 1968, je v podání souboru VENI hudbou nabitou vnitřním dramatem a zároveň dokladem toho, že zasvěcený interpret nepotřebuje k vytvoření přesvědčivého výsledku dokonale vypracovanou partituru tradičního typu.“

„Kontemplatívnu časť koncertného večera znovu vystriedala Milhaudova ‚svetlejšia‘ hudba. Sólisticky sa v nej najprv predviedol umelecký vedúci súboru Ivan Šiller, a to výberom z klavírneho cyklu Saudades do Brazil, ktorý je ukážkovým príkladom nielen konvergencie klasickej a folklórnej hudby, ale aj bitonálnej organizácie hudobného materiálu. Šillerov prejav umne lavíroval na pomedzí akademického prejavu a technickej virtuozity, obdivoval som predovšetkým ‚rezavé‘ rytmy v časti Ipanema.“

„Vždy ma bavilo cestovať a objavovať našu krajinu. O to viac, keď je cestovanie spojené s mojou prácou. Často spoznávam inšpiratívnych ľudí – pedagógov, ktorí sa vášnivo venujú výchove mladej generácie hudobníkov. Snažíme sa im sprostredkovať vedomosti, ktoré nemali možnosť získať počas svojho štúdia. V menších mestách nie je toľko príležitostí vzdelávať sa alebo ísť na koncert. Ich skúsenosti sú zasa obohatením pre mňa. “  

„Hlásky z obývačky sa k nám dostali počas domáceho vyučovania v karanténe. Ako človek bez znalostí, ktorý hudbu iba konzumuje, som bola očarená a vďačná za to, že do množstva učiva, ktoré bolo odporučené synovi sprostredkovať, sa dostalo niečo, čo celý proces neuveriteľne osviežilo. Syn chodí do Montessori školy, takže čas, ktorý venuje jednotlivým predmetom, je z veľkej časti na jeho rozhodnutí. V slovnom hodnotení zo školy však bola zmienka, že hudobnú výchovu vynecháva. Mrzelo ma to, lebo hudbu máme radi a považujem za dôležité, aby jej deti rozumeli aspoň na základnej úrovni. Keď sme spoločne, aj s jeho mladším bratom pozerali Hlásky z obývačky, všimla som si, ako sa chytá fyzicky aj mentálne. Bolo to veľmi príjemné. Metodika bola hravá a počítalo sa aj s detskou imagináciou. Zároveň obsah, ktorý malo dieťa pochopiť, najprv prežilo telom. Celý prístup umožňoval deťom prehĺbiť citlivosť na vnímanie tónov, rytmu, zvukov a hudby ako takej. Myslím si, že toto je cesta a inšpirácia aj pre pedagógov, ktorí možno učia predmet, ku ktorému celkom nemajú vzťah, rovnako pre rodičov, ktorí učia deti doma a chceli by im poskytnúť zážitok, ktorý dáva zmysel. Zo všetkého najpodstatnejší je pre mňa fakt, že takto sa otvára deťom cesta k hlbším zmyslovým zážitkom a k prebudeniu úprimného záujmu o oblasť, ku ktorej by sa možno sami alebo prostredníctvom zaužívaných postupov nedokázali priblížiť. Okrem obsahu oceňujem aj primeranú dĺžku jednotlivých tematických celkov.“

„Nevšedná kreativita, znalosť detskej duše a jej sveta hudby s perfektnou prípravou Tomáša Boroša, Ivana Šillera, Evy Šuškovej a Eriky Krkoškovej, ktorí sú rovnako vynikajúcimi pedagógmi, interpretmi – a Tomáš Boroš aj skladateľom – dokázali osloviť nielen detskú dušičku, ale rovnako duše dospelákov, pretože sme si uvedomili, že všetko, čo okolo nás existuje, dokáže pri citlivom naladení vytvoriť svet rezonujúci s našimi pocitmi, predstavami – v to priaznivé, príjemné, ozdravujúce a motivujúce.”

„VENI ensemble vykonal za třicet let své existence skutečně záslužnou práci a dokázal přiblížit současnou vážnou hudbu širšímu okruhu posluchačů a prokázat, že tahle oblast nemusí být vždy nutně vpravdě vážná či elitářská, ale naopak vzrušujícií až dobrodružná. O tom svědčí například i jeho vystupování na festivalu Pohoda, neformální oblečení hudebníků na koncertech a zápal jeho vedoucích a členů, kteří se cítí spíše jako rocková kapela a hrají hudbu, jíž mají rádi.”  

„VENI ensemble zahrali pamätný koncert. Bolo to zázračné od prvej do poslednej noty. Starostlivo vybraný program, skvelé výkony a dramaturgia sa odrazili v neobyčajnej koncertnej nálade.”

„Dovolím si kacírsku myšlienku, že v terajšej krásnej bielej Dvorane by asi študentom VŠMU nenapadlo zakladať rebelský ansámbel súčasnej hudby. Veď kto by dnes potreboval čeriť pokojnú hladinu súčasnej hudby zvyknutej na všetko? Možno sa mýlim. (…) Tešili sme sa z nezvyčajne trblietavých klastrov, ktoré boli na správnych miestach, zaujali prvky náhody a improvizačnej slobody, maskovanej paródie a tiež ticho!”   

„Čo skladba, to čerstvý konceptuálny a zvukový zážitok. Počuli sme v nich hudbu, ktorá má čo povedať, či je to extrémne využívanie rozšírených hráčskych techník na akustických nástrojoch, invenčná práca s časom a repetíciou alebo juxtapozícia špinavého noizu a krásnej klasiky. Každý hráč tejto verzie VENI predviedol nielen vlastnú virtuozitu, ale priniesol aj hudbu s integritou a radosťou. Nezabudnuteľné.“  

Tomáš Prištiak: „Za udalosť roka považujem fenomén: malé lokálne festivaly – hlavne akciu JAMA 73. ročník Milana Adamčiaka. Objavovanie slovenských svetových ľudí pre mladšie generácie sa stalo novým poľom pre pozitívnu deviáciu. JAMA bol festival lokálny, ale so svetovým potenciálom stať sa naozajstnou kultovou udalosťou.”

„Neobvyklý večer 9. října prezentující skladby napsané pro dvojici klavírů navzájem posunutých o čtvrttón přivítal v Olomouci klavírní duo Cluster Ensemble (Ivan Šiller a Fero Király). Vedle kvalitně provedeného výběru několika částí z výtečných Préludes dans tous les tons de l’échelle chromatique diatonisée à 13 sons (1893–1979) Ivana Vyšněgradského a 3 Quarter-tone Pieces (1924) Charlese Ivese uvedli i dvě premiéry současných tvůrců. Lomené rytmy prosvítající místy dosti zahuštěnou sazbou dominovaly kompozici Speechless Stones. Želislava Sojak Subotić v této stručné a propracované skladbě předepsala i zajímavé možnosti předávání hudebního materiálu mezi oběma interprety. ”

„Potom zaujal miesto za klavírom vedľa Ivana Šillera Tomáš Boroš, aby mohol zaznieť inštrumentálny vrchol večera, Satieho Cinéma, ktorú z orchestrálnej pôvodiny do štvorručnej podoby transkriboval Darius Milhaud…Tak ako všetkým produkciám tandemu Šiller-Boroš, ani tejto nechýbala oná zemitá zrnitosť a iskra, ktoré tejto hudbe padnú ako uliate.“

„Z prvého ročníka (ne)festivalu JAMA zostali pekné spomienky. Kvitujem svojráznu podobu programu, ktorý organizátori naplánovali ozajstne zaujímavo a netypicky. Ako vzácny aspekt som vnímal prepojenie hudobného, výtvarného, tanečného a literárneho sveta, ako aj prepojenie programu smerom k miestnym obyvateľom.“

„Festival JAMA bol prínosný vo viacerých smeroch: oboznámil s tvorbou Milana Adamčiaka aj ľudí mimo umeleckej scény – obyvateľov Banskej Štiavnice a Banskej Belej. Tiež poskytol inej skupine ľudí, (ktorí poznali Adamčiaka viac-menej teoreticky), plastický, až tvrdý pohľad na jeho každodenný život. Ale predovšetkým nám všetkým umožnil prežiť na vlastnej koži, aké dôležité je vyjsť zo svojich „bublín“ – vžitých diskurzov, v ktorých sme zvyknutí sa pohodlne pohybovať. „

„Pravidelnou součástí Konvergencií se staly koncerty pro rodiče s dětmi – v letošním roce sestavené ze skladeb Györgyho Kurtága a Tomáše Boroše. Oblíbený formát dětských koncertů má rozličné podoby pro rozličné věkové skupiny. Podstatným rysem je ale interaktivnost koncertů, publikum se stává aktivním účastníkem dění, hudby. Většina autorů těchto projektů pracuje s metodami alternativní hudební pedagogiky. V letošním roce to byli Ivan Šiller a Tomáš Boroš.“

„Prvních asi dvacet minut zněla pouze hudba v koncertním provedení. Pro některé diváky byl minimalismus příliš neobvyklým stylem, většina publika však trpělivost zůstat do konce měla a nechala se postupně vtáhnout. … Na scéně hudebníky doplnila postupně skupina padesáti performerů, nejprve pedagogové několika Základních uměleckých škol, pak jejich žáci a nakonec také skupina seniorek.“

„Fifty prináša záznam interpretácie miniatúr klaviristom Ivanom Šillerom, pričom v niektorých prípadoch (Barlow) nie sú technické požiadavky vôbec zanedbateľné. Šiller opäť potvrdzuje svoje schopnosti pochopiť nielen klasickú literatúru, ale aj špecifickú súčasnú estetiku. Interpretáciu grafických partitúr determinuje klaviristova tvorivá potencionalita a rytmická náročnosť mnohokrát prevyšuje „klasické“ požiadavky.“

„Bonusom nahrávky je päť skladbičiek pre štvorručný klavír. Boroš a Šiller v nich spoločne „tancujú“ okolo rôznych modalít hravého kontaktu s klaviatúrou (Tarantulky, Cupi-lupi), ale aj graciózne predostierajú štandardné prvky klavírnej hry (Rozklady, Stupnice). Opäť je k životu povolaný Bach (ktorému sa cez rameno pozerá Liszt) a znie to veľmi poeticky. Ak bol spomenutý Erik Satie, žiada sa mi v súvislosti s hudbou Tomáša Boroša zopakovať to, čo o tej Satieho napísal Jean Cocteau: na prvý pohľad je nepatrná ako kľúčová dierka, no všetko sa zmení, keď k nej priblížite pohľad.“

„Sólový recitál Ivana Šillera bol omračujúcim umeleckým zážitkom z „cesty“ naprieč vybranými dielami 20. storočia, ktorou nás jeho protagonista previedol ako veľmi zdatný a citlivý „sprievodca“. S ľahkosťou a presvedčivosťou „prepínal“ medzi mnohorakými nuansami, spoľahlivo zvládajúc hustú a zložitú spleť drobných interpretačných výziev. Dôkladne a zároveň veľmi citlivo odhaľoval podstatu každej z prezentovaných skladieb a pomohol nám tak „započúvať sa“ do ich krásy.“

„Každý, kto už nejaký čas sleduje vystúpenia Ivana Šillera, si môže byť istý, že podmienka otvorenosti a pochopenia pre autorský zámer skladateľa bude takmer so stopercentnou pravdepodobnosťou splnená. Zaujímavosťou bolo prepojenie skladieb spred 15 rokov s tými nedávno vytvorenými. Možno to bolo Šillerovým interpretačným prístupom, ktorý tu pôsobil ako ‚amalgám‘, no medzi jednými a druhými nezívala žiadna priepasť.“

„Soudobá vážná hudba je globalizovaným propletencem, do něhož je slovenská scéna důkladně zapojena (důkladněji než ta česká), a tak v oslaveneckém zápisníčku najdeme podpisy z mnoha stran. (…) Autoři kompozic nejspíš také pracovali s vědomím, že netvoří dílo, jež by fungovalo samostatně. Ovšem právě z tohoto vědomí a z dramaturgického nápadu iniciátorů projektu vznikl působivý a příjemný celek. Sice stačí některé skladby uplynout dřív, než stihnete přečíst jejich název, ale dohromady se skládají v jeden silný opus. Kromě zmíněného portrétu oslavencova to lze číst i jako shrnutí hudebních poetik určitého okruhu, zároveň pestrého i v čemsi vzájemně spjatého.“

Ivan Šiller: „Hudbe, aj takzvanej vážnej, môže porozumieť každý. Potrebuje na to len dve veci: otvorenú myseľ a čas. Niekedy stačí prísť na koncert bez predsudkov, v kľude si sadnúť a počúvať. Nájsť si čas je v dnešnej dobe zložitejšie, ale keď si ho človek nájde a hudbe dôveruje, dokáže ho neskutočne obohatiť.“

„Provedení Prague Modern je precizní a zcela srovnatelné s existujícími nahrávkami jiných souborů.“

„Skladateľ dáva všetkým hudobníkom príležitosti vlastných rozhodnutí a interpretácií. Voľná improvizácia je preto veľmi dôležitou zložkou tejto hudby. Často tu počuť zvláštne melódie, čudné zvuky, expanziu technických schopností, eklektické fúzie, kontrasty a improvizácie. Základom hudby je autentický a originálny skladateľský štýl Elliotta Sharpa.“

„Na päťdesiatku som dostal darčeky od 28 skladateľov z celého sveta. Je to kolekcia kratučkých skladieb pre klavír, ktoré vyšli na albume FIFTY v interpretácii Ivana Šillera, ktorý to celé vymyslel aj zorganizoval. Bolo to jedno z najväčších a najkrajších prekvapení, aké som kedy zažil.“

„Fantázii pri výbere narodeninového darčeka sa medze nekladú, no čo sa stane, ak sa svojmu kolegovi a spolupútnikovi rozhodnú zaželať k päťdesiatke skladatelia súčasnej hudby? Takmer 30 rôznorodých podôb „Veľa šťastia, zdravia“ venovaných slovenskému skladateľovi Danielovi Matejovi ponúka album Fifty.“

“S Ivanom Šillerom sme do Vyšných Ružbách priniesli skladbu Vexations. Do kryštalicky čistej melódie Vexations, ktorú hral Ivan, sme pohybovo improvizovali. Bála som sa, že budem nervózna z toho, že budem musieť počúvať hodinu tú istú, asi päťminútovú, opakujúcu sa variáciu, ale opak bol pravdou. Dávno sa mi nepodarilo ponoriť sa tak hlboko do koncentrácie, vyslovene cítiť, že svoj pohyb nevediem ja, vzniká absolútne spontánne a organicky. Tá hudba dala nášmu pohybu, ale i mysli jemnosť, a pre mňa to malo až očistný účinok spojený s pocitom hlbokého šťastia.”

Ivan Šiller: Publikum bolo pripravené, nakoľko koncertu predchádzal workshop a rozhovor o hudbe, ktorú budeme hrať na koncerte. Tešilo ma, že aj menšie deti koncert zaujal a vydržali byť pozorné celý čas.

Nejde o to, či je to hudba taká alebo oná, je to hudba Elliota Sharpa, čo je veľmi dôležité. Nastavte si hodinky, odložte ich a vypočujte si tento album. Vrelo ho odporúčam.

„Co bylo nejvíc? Jesse Kanda, studenti Veni Academy s kontroverzními partiturami, eko-sociálně apelující performance Hydrangea II, filmový snář Dream Journal Jona Rafmana a afroamerický aktivismus zapuštěný v těkavých i důrazných beatech 700 Bliss. Zklamání? Žádné.“

“Kytary, klavír, flétna, housle, klarinet… Nástroje budují napětí, vybuchují. Několikrát sebou trhnu, jak mě nenadálý příval hlasitého zvuku zaskočí. Skřípaní, cvakání, klapání, zpěvačka, která vyluzuje skřeky připomínající chrčení, když vám zaskočí jídlo nebo když si loknete vody z bazénu. Totální syrovej bordel. Deset z deseti. Letošním tématem PAFu je lapsus a Veni Academy předvádí, jakou estetickou sílu může chyba skrývat.”

„Zatiaľ čo mnohí Slováci stále uprednostňujú tradičnú klasickú hudbu, podľa Šillera záujem miestneho publika o súčasnú tvorbu pomaly rastie. „Je to však beh na dlhé trate,“ tvrdí. Pri prinášaní súčasnej hudby poslucháčom je kľúčovým vybudovať si s nimi vzťah. „Musia uveriť, že náš základný cieľ je pozitívny a že jediné, čo chceme, je hrať hudbu inak ako sú zvyknutí.“

“Bol to opäť úplne unikátny večer…Bol to iný pohľad na Ravela, celkom odlišný od naivne tradovaného obrazu „predstaviteľa hudobného impresionizmu.“ Ten sa sympatickým spôsobom podarilo poopraviť aj Ivanovi Šillerovi a Tomášovi Borošovi vo štvorručnej verzii Mojej matky husi.”

“Dnešné deti vedia formulovať svoje názory oveľa skôr, ako to bolo u mojej generácie, takže pedagóg musí byť naozaj vyzbrojený. Kto chce učiť hudbu, musí mať hudbu šialene rád a mal by o nej vedieť čo najviac. Napriek tomu stále zaznieva, že študenti majú hlavne sedieť v lavici a písať si poznámky z didaktiky. Inak povedané: píšte všetci modrým perom, iná farba nebude.”

Ivan Šiller: „S Ferom ma zoznámila Zuzka Biščáková, hľadali sme ešte ďalšieho klaviristu do projektu Six Pianos Steva Reicha. Projekt som uskutočnil so svojimi študentmi, keď som učil na VŠMU ako doktorand. Všetkých nás prekvapila silná odozva publika a veľká návštevnosť koncertu, ktorý sme uskutočnili v obchode s hudobnými nástrojmi na Medenej ulici v Bratislave. Povzbudení úspechom, a tým, že nám spolu bolo naozaj dobre, sme sa rozhodli, že založíme súbor. Názov „cluster“ vymyslel náš kamarát, architekt Martin Bosík.“

„Dnešné deti to majú veľmi ťažké. Vychovávajú ich médiá, internet, Youtube, mobilné telefóny. Keď však vo Francúzsku nedávno zaviedli dve hodiny spievania na školách, povedal som si, že konečne to všetkým dochádza, aká je situácia zlá. A to, čo môže deti opäť priviesť ku komunitnému životu, je vytváranie niečoho, čo ich presahuje. Spoločného umenia,“ mieni Ivan Šiller.

„CD – pekná záležitosť z Bratislavy (InMusic), Ivan Šiller krátko reagoval na Homo Ignorans.“

“Nepredvídateľný priebeh, neočakávané hudobné situácie a pikantné zvukové kombinácie vniesli do Dvorany ducha americkej tichej avantgardy.”

“Kapela hrá veľkého Glassa naživo hádam už pätnásty krát, no keď skončí, vo vzduchu ostáva visieť pár sekúnd ticha a napätého očakávania – až potom príde výdych a standing ovation. Ľudia sú bez seba.”

“Situations, ktoré zazneli v daný večer, boli kompozíciami v tradičnejšom ponímaní a neraz vyžadovali oveľa viac ako základné pianistické zručnosti. Ich attaca prelínanie sa s Kurtágovými miniatúrami fungovalo z dramaturgického hľadiska doslova úžasne…Svoju úlohu zohral aj fakt, že Situations zneli v autentickom autorskom podaní a že, ak tak možno povedať, sa v nich Boroš skladateľsky vyslovene našiel. Ivan Šiller bol zasa dokonale zasväteným tlmočníkom Kurtágových dvojručných kusov.”

“Skladba Aus den sieben Tagen Karlheinza Stockhausena previedla vnímavého poslucháča neobyčajnými zákutiami experimentálnej hudby, a tak vytvorila nezabudnuteľný hudobný zážitok, ktorý bol do veľkej miery umocnený aj premyslene zostavenou dramaturgiou koncertu.”

“Intermediálny projekt Shaped Songs je zaujímavý a unikátny a myslím si, že nielen v slovenskom kontexte. Ako celok predstavenie pôsobilo nadmieru uspokojivo, a tak na záver len potvrdím slová z programového bulletinu, že Shaped Songs naozaj predstavujú posun vo vnímaní klasickej hudby cestou nových elektroakustických a kompozičných vstupov, čím sa nový tvar piesne stáva reflexiou delíria i odrazom momentu čistej mysle…”

“Ivan Šiller: Pre mňa je krásne objavovať tú tenkú hranicu medzi voľnou improvizáciou a interpretovaním grafických partitúr. Jednoznačne sú to dve odlišné kategórie. Grafické partitúry sú pre mňa intelektuálnym potešením – keď spolu s Ferom sedíme za stolom a rozmýšľame nad úvodným konceptom – cítim sa maximálne šťastný.”      

“Už samotný názov ansámblu, ktorý bol v sezóne 2014 – 2015 rezidenčným súborom Rádia Devín, privoláva ľahkú nostalgiu – za sériou podujatí vo Veľkom koncertnom štúdiu, pri ktorých sedelo obecenstvo na pódiu a takpovediac mohlo pozerať hudobníkom do nôt a ktoré sa každému návštevníkovi museli natrvalo vryť do pamäti svojou neopakovateľnou atmosférou.”

“Na 1. miesto som nominoval 2CD Cluster Ensemble plays Philip Glass. Interpretačné výkony, ktoré ašpirujú na titul referenčnej nahrávky Glassových diel v medzinárodnom kontexte, ale tiež zvuková kvalita a krásne dizajnové spracovanie dvojalbumu, ho predurčili na edičnú udalosť roka 2016.”

“Výber je teda nevyhnutne subjektívny, napokon nikdy nie je iný. Ten môj tvorilo stretnutie kultového amerického minimalistu s Cluster Ensemble. Hoci nepatrím medzi fanatikov Glassovej hudby, ide o nespochybniteľného klasika hudby 20. storočia a vydanie nosiča s takmer výhradne slovenskými interpretmi pod jeho značkou považujem za podobný úspech slovenskej hudby, ako keď nahrávku Mater Vladimíra Godára prevzalo mníchovské vydavateľstvo ECM.”    

„Čistý a dôkladne pripravený výkon v podaní Cluster ensemble.“

„Glass ukázal, že naša cesta bola správna.“

„Jako muzikolog i hudebník nemohu říci než ‚klobouk dolů‘ před více než padesátiminutovým záznamem skladby, která postrádá jakékoliv spočinutí. Výsledek (pro hráče i posluchače) je blízký transu. To, co si z poslechu odnesete, nebudou melodie, které si zapískáte večer ve sprše, ale zvláštní beztížný stav mysli oproštěné od nánosů předchozích myšlenek a záměrů. Hudba Philipa Glasse je jednoznačně v dobrých rukou. Cluster ensemble je totiž ve snaze interpretovat hudební minimalismus nekompromisně maximalistický.“

„Aj v Chicagu si redaktori vypočuli nový album slovenského súboru Cluster Ensemble a boli nadšení: dali mu hodnotenie 8,3 bodu z desiatich, čím sa na populárnej stránke objavil vo výbere najlepších nahrávok z celého sveta. Je ojedinelé, že o slovenských hudobných nahrávkach píšu svetové médiá. Novinku Cluster Ensemble však hodnotil už napríklad aj britský denník Guardian, ktorý mu za album Cluster Ensemble plays Philip Glass udelil štyri hviezdičky z piatich.“

„Po The Guardiane ich nový album získal ďalšiu pochvalnú zahraničnú recenziu. „Pustili sa do ikonických raných diel Philipa Glassa a zahrali ich prenikavejšie a jasnejšie než všetky doterajšie nahrávky,“ napísal server Pitchfork.“

„Cluster ensemble si vybrali niekoľko ikonických diel Philipa Glassa a ich hra je oveľa ostrejšia a jasnejšia než na hocijakej inej podobnej nahrávke v dejinách.“  

„Mladě obsazený Cluster ensemble, který má za sebou na devadesát koncertů a vystupoval jak v Evropě, tak ve Spojených státech, patří dnes k formacím, které dokážou precizně a s entuziasmem postihnout a vystihnout klíčová díla dvacáteho století i současnosti právě s důrazem na jejich experimentálnost či neobvyklost.“

„Tesne po koncertoch sa narozpráva všeličo, spravidla sa chváli a preháňa. No keď šiestim slovenským hudobníkom osobne gratuloval sám autor, ktorý je svetoznámy skladateľ, a ešte im ponúkol vydanie nahrávky vo vlastnom vydavateľstve, je to veľká vec. A ešte ju zdupľovalo, že na svoj sľub nezabudol.“

„Nádherná hudba, vynikajúca interpretácia, dokonale zvládnuté vydanie.“

„Je to už viac ako rok, čo skladbu Music With Changing Parts zahrali v Košiciach v slovenskej premiére, dokonca v prítomnosti jej autora. Interpretácia skladby z roku 1971 sa Glassovi zapáčila natoľko, že súboru ponúkol možnosť vydať nahrávku vo svojom vydavateľstve Orange Mountain Music. Hudobníci, ktorí v tom čase dokončovali debutový album v košickom vydavateľstve Hevhetia, ponuku prijali. Nielen na Slovensku, ale aj na pultoch hudobných predajní po celom svete sa tak nedávno objavila kolekcia troch CD s názvom Cluster ensemble plays Philip Glass.“

„Pozoruhodné na interpretácii Cluster ensemble je, že nikdy nevyznieva didakticky, je krásne prirodzená a neustále muzikálna, o tom, že interpreti majú Glassovu hudbu zažitú, svedčí interpretácia každej jednej noty na ich nahrávke.“

„Vzápätí vznikla spolupráca, z ktorej vzišiel album s názvom Cluster Ensemble plays Philip Glass. Slávny skladateľ bol s nahrávkou taký spokojný, že sa ju rozhodol cez svoju newyorskú spoločnosť poslať do celého sveta: skladby zahrané na dvoch elektronických organoch budú môcť poslucháči počuť v Austrálii, Anglicku či v Amerike.“  

„Bolo cítiť, že tých približne 45 minút stupňujúcej sa a napätej hudby si naozaj vychutnal každý hráč až do okamihu zakončenia ohlušujúcim tichom…“

„…Zaujali výkony ‚špecialistov‘ na súčasnú hudbu, Zuzany Biščákovej v skladbe Petra Grolla v Kvapke nekonečna a Ivana Šillera v dielach Beria a Ivesa.“

„Komunita. Týmto slovom by sa dal opísať pocit, ktorý človek zažije, keď sa ocitne v prostredí hudobníkov (a ich lektorov) združených v projekte VENI ACADEMY.“

„Z celej tejto hry náhod by mal možno radosť aj John Cage, ktorého tvorbu v rámci cyklu uviedol a vynikajúco interpretoval Cluster ensemble pod vedením Ivana Šillera…“

„Po roku a pol sa zavŕšila púť Ensemble Ricercata v úlohe prvého rezidenčného súboru Rádia Devín. Možno konštatovať, že tento koncept sa nielen vynikajúco osvedčil, ale navyše priniesol niečo, čo v našom kultúrnom prostredí chýbalo. Exkluzívnou, neopočúvanou dramaturgiou, v ktorej mala významné postavenie hudba žijúcich autorov a slovenská tvorba, úrovňou interpretačných výkonov a tiež netradičnou formou prezentácie nastavil súbor svojim nasledovníkom latku pomerne vysoko.“

„Hudobníkom okolo Ivana Šillera sa podarilo aspoň čiastočne naštrbiť mýtus o tom, že ak zomrie slovenský skladateľ, stíchne aj jeho hudba a vytratí sa zo širokého povedomia. Ivan Šiller a Milan Paľa spolu s flautistkou Ivicou Gabrišovou, klarinetistom Ronaldom Šebestom a violončelistom Andrejom Gálom muzicírovali jedna radosť.“

„Cluster Ensemble je momentálne uprostred veľkého turné. Nie hocikomu, a už vôbec nie zoskupeniu venujúcemu sa súčasnej hudbe, sa podarí zorganizovať počas jesene štrnásť koncertov v šiestich krajinách. Už sa predstavili v Nemecku, Nórsku a Dánsku, čakajú ich dva večery v Rakúsku, jeden v Poľsku plus sedem vystúpení po Slovensku.“

„Fantasticky. Poznám Daniela a Ivana už nejaký čas. A kvalita študentov je veľmi vysoká. Robí mi to veľkú radosť.“

„Cluster ensemble uviedol v prítomnosti Philipa Glassa v Košiciach jeho Music with Changing Parts.“

„28. pokračovanie záhrebského bienále malo neobyčajne silne zastúpenú slovenskú líniu – skladateľskú i interpretačnú – a vzájomná spolupráca priniesla výsledky, ktoré sú obohacujúce pre obe strany.“

„Vďaka Ivanovi Šillerovi dostáva skladba podmanivo zasnenú, jemne feldmanovsky podfarbenú atmosféru.“

„Už prvý koncert (10. 9. [2014]) bol výnimočný z viacerých dôvodov. Jednak skvelým výkonom sólistu, jednak formátom podujatia. Ponúkol u nás zriedkavý klavírny recitál zo súčasnej tvorby. Ivan Šiller bol vykladačom 30 experimentálnych, bláznivých, lyrických aj expresívnych skladieb.“

„Koncert bol príjemným prekvapením. V prvom rade, VENI ACADEMY sa javí ako veľmi flexibilný súbor z hľadiska personálneho obsadenia (čo je vlastne jednou z jeho ideí), takže bolo nielen počuť novú hudbu, ale aj vidieť zopár nových tvárí. Kontinuálna práca lektorov (Daniel Matej, Ivan Šiller, Fero Király, David Danel, Marián Lejava, Branislav Dugovič) prináša svoje plody. Je takmer neuveriteľné, že po niekoľkých rokoch intenzívnej činnosti je tu stále sa rozrastajúca skupina mladých hudobníkov, pre ktorých je bežné interpretovať grafické partitúry, pohybovať sa na hraniciach kompozície a voľnej improvizácie, kreatívne siahať po netradičných hráčskych technikách a používať ich ako legitímny umelecký prostriedok.“

„Ostáva mi opätovne vyjadriť obdiv, že VENI ACADEMY je napriek všetkým (nie vždy práve žičlivým) okolnostiam životaschopný projekt, ktorý má zmysel a budúcnosť. Očakávam, že budú nasledovať ďalšie CD, a som veľmi zvedavý, akými smermi sa súbor vydá po tomto viac ako sľubnom „odpichnutí“ od brehu…“

„Veľmi pekným spôsobom, podľa vzoru Benjamina Brittena, predstavil Šiller niekoľko sólových nástrojov, ktoré hrali hlavnú tému uspávanky z baletu Igora Stravinského Vták Ohnivák.“

„Ivan Šiller: Naším cieľom je zmena myslenia.“

„…Som veľmi vďačný za tento počin. Dôvodov je viac. Počul som na ňom výbornú slovenskú hudbu, málo známu hudbu, s ktorou sme sa mali všetci (teda my klaviristi) dávno stretnúť na „zuškách“, plus niekoľko bonusov v podobe transkripcií večného Majstra. Všetko vo vynikajúcej, energiou nabitej interpretácii Ivana Šillera a Andrey Bálešovej.“

„Organizátorom treba vysloviť uznanie za toto odvážne a ambiciózne podujatie, pretože úroveň mladého festivalu z roka na rok stúpa.“

„Keď v roku 2009 v jednom bratislavskom obchode s hudobnými nástrojmi prvykrát na Slovensku zaznelo Six Pianos Steva Reicha, sami sme netušili, že projekt, ktorý vznikol z nadšenia a na vlastné náklady, bude začiatkom novej kreatívnej spolupráce.“

„Na impulz Alexandry Tomašovičovej pripravil spoluorganizátor a dramaturg cyklu Ivan Šiller v októbri večer s hudbou 20. storočia. …Zaujímavý, zábavný a poučný večer. Ak sa bojíte alternatívy, verte, že takejto sa báť netreba.“

„Na Slovensku sa ako súčasť ISCM World New Music Days rozbieha edukatívny projekt VENI ACADEMY.“

„Počúvame starú hudbu, ale máme mobily a svietime elektrinou.“

„Dvojica preukázala svoju zohratosť i samozrejmosť v ovládaní repertoáru a nenútene muzicírovala.“

„…súznenie, s empatickým, komorne sprevádzajúcim klaviristom. …Myslím, že išlo o jeden z vrcholov festivalu a jednoznačný prejav nadšenia zo strany publika bol celkom opodstatnený.“  

„Spolupráca Ivana Šillera s Davidom Danelom v minulosti priniesla zaujímavé plody na pôde Večerov novej hudby a aj koncert, na ktorom znela komorná hudba Charlesa Ivesa, na chvíľu takpovediac vzkriesili ducha Večerov. Výsledkom bola milo, vyslovene v komornom duchu interpretovaná hudba bez náznakov zveličovania či exaltácie. Túto komornosť a striedmosť som ocenil zvlášť u Janáčka, ktorého expresívny štýl neraz vedie interpretov k forsírovanému výrazu, niekedy na hranici ‚trhania strún’…“

„Ivan Šiller, pred nedávnom, na minuloročných Večeroch novej hudby, sa v rámci Ivesovského komorného koncertu predstavil ako spoľahlivý interpret a ani tentoraz neostal svojej povesti nič dlžný. S Vandewallem ho okrem bezpodmienečnej odovzdanosti hudbe amerického skladateľa spája suverenita, s akou sa zhostil neľahkého partu. Vynikajúco sa mu vydarili pomalé, zvukovo intímnejšie pasáže, dobre si však poradil aj s komplikovanými, expresívne vypätými plochami.“

„Najväčší rozdiel medzi Mikulášom Škutom a Ivanom Šillerom bol vo zvuku, ktorý každý z nich dokázal vyťažiť z toho istého nástroja. Mohutný, intenzívny zvuk Opusu 33 vystriedal vyslovene komorný, „tenký“ a diskrétny tón zvyšných dvoch cyklov. Takmer akoby si Ivan Šiller sadol za iný klavír… Aj on si však s Beethovenom dokázal poradiť a jeho interpretáciu možno (aj pri istej dávke nervozity či napätia) prijať ako solídnu, podporenú pre tohto interpreta typickou osobnou zaangažovanosťou. Obdivoval som zvlášť schopnosť koncentrácie na niekedy veľmi malých plochách, napr. pri celkom miniatúrnej č. 9 A dur z op. 119, ktorá vyžaduje mimoriadne sústredenie na rýchle tempo a frázovanie.“

„Šillerova interpretácia Sonáty A dur D 959 sa vyznačovala racionálnym odstupom, premysleným tvarovaním línií, fráz a prízvukov, no ani na okamih nebolo možné spochybniť interpretovu muzikalitu… Šiller disponuje skvelou intuíciou…“

„Môžeme byť šťastní, že po Mikulášovi Škutovi, ktorý Bachovo dielo nahral na CD, máme na Slovensku ďalšieho klaviristu, aký mu dokázal dať rovnako autentickú, no zároveň odlišnú podobu. Ivanovi Šillerovi a jeho školiteľke prof. Daniele Varínskej treba zablahoželať k odvážnemu projektu a jeho presvedčivej realizácii.“

„…Prejav interpretov pôsobil tak prirodzene, akoby spolu hrali odjakživa….Druhým dielom bolo trio „Hommage à Brahms“ pre rovnaké obsadenie od G. Ligetiho. Štvorčasťová, rytmicky nápaditá skladba, naplnená technickými finesami, je raz invenčne viazaná k tradícii, inokedy úplne voľná, detinsky naivná i starecky vážna. Pre interpretov je neustálou výzvou, v tomto prípade zaznela sústredene, výrazovo vyvážene a technicky bezchybne.“

„Ukazovať príťažlivú tvár moderných kompozícií bolo zámerom vizionárskeho projektu, ktorý od nápadu až po finálny koncert zrealizoval klavirista Ivan Šiller. Zavŕšenie koncertu vystúpením I. Šillera a A. Bálešovej – Mudroňovej potvrdilo poznanie, aká je táto „zastávka“ mladých klaviristov dôležitá na ceste k modernej pianistike, ale najmä súčasnej hudbe.“

„Ivan Šiller sa už niekoľko rokov výrazne snaží a s veľkým nasadením podieľa na nitrianskych koncertoch ako spoludramaturg, ale aj ako sólový a komorný hráč. Do povedomia návštevníkov nitrianskych koncertov sa zapísali predovšetkým jeho interpretačné výkony v hudbe 20. storočia. Preto aj tentokrát bol jedným z najatraktívnejších podujatí jeho klavírny recitál. …Svojím intelektuálnym a analytickým prístupom k hudbe Šiller tieto nároky splnil.“

„Výkonu nechýbali pohotovosť a profesionalita, rezervy boli v koncepcii, občas sa v rýchlo zvolených tempách objavil i rytmický nesúlad.“

„Concertino pre klavír, 2 huslí, violu, klarinet, lesný roh a fagot vzbudilo v čase premiéry(1925) na festivale v Berlíne svojou originalitou obrovskú pozornosť. V diele dominoval vynikajúci Ivan Šiller železným rytmom a zmyslom pre jasnú diferencovanosť v komplikovaných rytmoch, takých charakteristických pre janáčkovskú ‚mluvu‘.“

„Danel so Šillerom pohotovo spolupracovali a myslím, že ich náhly záver publikum zaskočil i pobavil.“

„Enikő Ginzery v spolupráci s klaviristom Ivanom Šillerom predviedli presvedčivý dôkaz emancipácie cimbalu ako koncertného nástroja. Ako pozoruhodnú možno hodnotiť aj interpretáciu Bartókovej Sonatíny. Šiller je z hľadiska hudobného temperamentu úplným protipólom cimbalistky, pri sprevádzaní sa jej však dokázal citlivo prispôsobiť. Jeho sólová hra upútala priehľadnosťou a výrazovou čistotou.“

„Okolo 20 minút trvajúci sled rytmických modelov, vzájomne rôzne popretkávaných technikou fázového posunu, nestrácal ťah vďaka príkladnej a bezproblémovej koordinácii šiestich klaviristiek a klaviristov. S pribúdajúcim počtom repetícií (a s klesajúcou hladinou kyslíka v malom priestore zaplnenom ľuďmi) pôsobila skladba skutočne hypnotizujúco. U niektorých prítomných by som možno neváhal hovoriť o chvíľkovom upadnutí do tranzu…“

„Klavírny sprievod Ivana Šillera bol veľmi jemný a decentný.“

„Koncert začal Schubertovou sonátou č. 19, c mol, v ktorej Ivan Šiller predviedol ľahkosť hry, citlivý prejav, presné metro-rytmické členenie a bohatý dynamický diapazón. Za zmienku stojí aj netradičný, no akoby na mieru šitý dozvuk koncertnej sály. Ten dodával interpretácii dokonalý zvukový charakter a tým zvyšoval celkový umelecký zážitok.“

„…svojský pohľad na minimal music pôsobil živo a osviežujúco, čo ocenilo i šamorínske publikum.“

„Deti a zase deti. Prvýkrát som bol na koncerte v nedeľu popoludní, ktorý pripravuje klavirista a dirigent Ivan Šiller. Jeho odvážny koncept projektu o tichu zabral. Deti sa ponorili viac do hudby než do vlastného sveta, prekvapivo ich bavili aj skladby autorov 20. storočia a trik so zborom sediacim v sále prekvapil aj rodičov. Keď ešte na pódium vyšiel klaun, na záver rozdával bublifuk a občerstvenie, zjavne spokojné odchádzali všetky generácie.“

„Oslava 20. narodenín zastihla súbor (VENI ensemble) v najlepšej forme s výraznou dominanciou hudobníkov mladšej generácie.“

„Ivan Šiller sa na festivale predstavil dvomi neskorými opusmi Beethovena: Bagatelamiop. 119 a op. 126. Šiller „skrotil“ kladivkový klavír azda v najväčšom rozsahu: mal mäkký tón, ktorý ani v rýchlych pasážach nestratil kvalitu. Z klaviristov, ktorí na projekte Hammerklavier vystúpili, mal najkrajší tón. ….V Šillerovej interpretácii sa jasne črtal Beethoven vizionár a veľký improvizátor. Interpret zožal celkom zaslúžene najväčší úspech.“

„Ivan Šiller odohral neuveriteľne ťažkú skladbu moderného amerického skladateľa Alvina Currana s názvom For Cornelius. Takú ťažkú, že neobdivujem len jeho interpretačné majstrovstvo, ale aj skladateľa Petra Zagara, ktorý sa podujal obracať noty.“

„Samozrejme. Som veľmi hrdý. Ivan je skvelý hudobník a mal by dostať každú príležitosť. Bude to skvelý koncert.“

„Obrovský talent. Veľmi otvorený a flexibilný. Študuje obzvlášť usilovne.“

„V Klariskách odznel aj koncert žiakov ZUŠ na Sklenárovej 5. Predstavilo sa ich mnoho, ale huslista M. Šútora, klavirista Ivan Šiller z tried R. Klempárovej a M. Kailingovej prekvapovali nielen rozvinutou zručnosťou, ale aj hudobným poňatím sľubujúcim úspešné pokračovanie.“

„Za najhodnotnejší výkon festivalu možno považovať interpretáciu Ravelovej Sonatíny Ivana Šillera z klavírnej triedy Milice Kailingovej zo ZUŠ na Sklenárovej 5.“